Medzisviatkové obdobie mi dalo dosť času a priestoru zamyslieť sa nad tým aký bol pre mňa vlastne rok 2017. Tento blog bude teda trošku osobnejší a aj dlhší (ak sa vám nechce čítať celý skočte aspoň za fotky Mirky Kalisovej), ale cítim potrebu dať to von a poďakovať ľuďom ktorí prispeli k tomu, že 2017-ka bola pre mňa zlomová a šťastná. Bola totiž ukončením jednej významnej kapitoly môjho života a začiatkom ďalšej.

Posledných 5 rokov som strávila na materskej dovolenke s mojimi 2 synmi. Taká materská dovolenka je podľa mňa to najlepšie čo sa každej žene môže stať. Je to veľký reštart v jej živote. A tak to bolo aj v mojom prípade. Deti ma vytrhli z môjho relatívne pohodlného, šťastného a dobre zabehnutého života, v ktorom mi v podstate nič nechýbalo. Mala som super muža, super prácu v raklamnej agentúre, super kamarátov, pravidelné žúry, cestovania, slobodu… Ale chýbala v ňom tá najpodstatnejšia časť mozaiky „dokonalého života“, práve tie deti. Mať možnosť zanechať po sebe aj nejaké dedičstvo, naplniť svoj život niečím čo má naozajstný zmysel, pomôcť niekomu a navyše vlastnej krvi, nájsť si svoju cestu životom a sprevádzať ho pri prvých krokoch a pádoch. Deti vám neskutočne nastavia zrkadlo a vrátia všetko čo v živote predstierate, alebo si upierate, alebo len podvedome vytesňujete. Moje deti ma toho naučili a učia strašne veľa. Učia ma tešiť sa z maličkostí, učia ma spomaliť a neponáhľať sa, učia ma žiť v prítomnom momente a vychutnať si ho naplno. Učia ma že život nemusí byť len ružový a pozitívny a že je úplne v poriadku a dokonca aj žiadúce si sem tam poplakať. Učia ma že nikto nie je dokonalý a že vlastne dokonalosť by aj tak bola úplná nuda. Učia ma že ich nemusím toľko učiť, že veľa vecí už zvládnu sami a že aj ja sa mám stále čo učiť…

Posledných 5 rokov som zasvätila tomu, aby z mojich detí vyrástli šťastní, dobrí, sebavedomí a priebojní ľudia. Aby som im dala všetko čo je v mojich silách k tomu, aby dostali ten najlepší možný základ na ktorom budú môcť stavať celý svoj život.

No a popri tomto všetkom som tak trošku odsúvala na vedľajšiu koľaj svoj život. Respektíve veľmi veľa priestoru mi naň pri 2 malých naspeedovaných deťoch ani neostávalo. Nebudem vám klamať, boli aj ťažké chvíle, ale boli aj tie krásne, a tých naštastie bolo aj je stále viac. Prešli sme si všetkými negatívami aj pozitívami, ktorými si prechádzajú všetky maminy (to je na samostatný blog, možno aj román 🙂 ). Prešli sme si všetkým, aby sme z toho vyšli silnejší a poučenejší. 5 rokov som si nedovolila snívať, pretože som vedela, že pri 2 malých deťoch aj tak nebudem mať čas na plnenie svojich snov. A tak to, že chalani sú už konečne dosť veľký na to, aby som sa opäť vedela vrátiť aj k snívaniu a plneniu si svojich vlastných snov je pre mňa obrovským míľnikom. Rok 2017 ma vrátil späť do reality a prítomnosti. Vrátil ma späť k sebe, nielen ako matke, ale hlavne ako k žene. V Roku 2017 som začala opäť snívať a pomaly som si začala svoje sny aj plniť.

Jedným z mojich snov bolo dlhé roky založiť si fashion blog. Pôvodne som chcela spraviť rodinný blog založený na family matching outfits, keďže to je moja úchylka a tak či tak sme sa denne s chlapcami takto stylovali. Nemal nás ale kto fotiť, tak som sa tejto myšlienky na pár rokov vzdala. Takto vyzerali naše outfity dennodenne, zachytené vtedy väčšinou len mojim selfie módom.

V lete 2017 sa mi ale stali 2 milé náhody, ktoré vlastne môžu za to, že som sa do blogovania pustila. Prvou z nich bolo stretnutie na Pohode. Stála som v rade na geniálny hotdog NYC corner, keď ma po pleci poklepala Janatini s otázkou, či ma môže odfotiť na svoj blog, že robí výberku zaujímavých outfitov z Pohody. Skoro som odpadla. Tá Janatiny ktorú už roky žeriem a milujem jej štýl a fotky oslovila MŇA že sa jej páči ako som oblečená. Hneď sme sa zoznámili a Janke som sa vyznala zo svojho obdivu k nej. Do výberky som sa nakoniec nedostala, no toto stretnutie vo mne vzbudilo sebavedomie a pokušenie k svojmu snu o móde sa vrátiť. Opäť som si to ale racionálne zamietla s dôvodom že ma nemá kto fotiť. Toto je ten pohodový outfit.

Pár týždňov na to, som šla na stretnutie s kamarátkami a zastavil ma na Starom moste chalanko na bicykli s tým že ma pochválil aký mám brutálny štýl, že to sa len tak v uliciach nevidí. Najprv som to brala ako novodobý pokus o balenie, o ktoré som nemala záujem, ale on pokračoval s tým, že zakladá nové médium, do ktorého hľadá redaktorov, ktorý budú tvoriť svoje rubriky. Že či by som nechcela písať a fotiť o móde. No jasné že by som chcela! Dohodli sme sa tak, že skúsim nafotiť a napísať svoj prvý príspevok a on to pošle šéfovi na schválenie. Samozrejme že z tejto ponuky nakoniec zišlo a chalanko sa už viac neozval, a teda to predsalen bol asi nejaký novodobý kreatívny pokus o balenie, no pre mňa to znamenalo dalšie znamenie pre rozhodnutie založiť si blog. A šla som teda do toho! Foto toho outfitu tu.

Vymyslela som si pseudonym, spravila som si instagram konto, pridala pár fotiek z minulosti – jedna z nich aj outfit pochválený od Janatini z pohody a začala som ho napĺňať svojimi dennými stylingami. Vykašlala som sa na to, čo ma dlhé roky brzdilo od splnenia si svojho sna a teda že nemám fotografa a išla som krok po kroku za tým, že raz ho budem mať. Fotila som sa na selfie mód a časovač s 5 sekundovým oneskorením, najprv telefón kládla na čokoľvek, kam sa dal položiť, neskôr som si kúpila maličký statívyk, ktorý som pripevňovala väčšinou na kočiar, alebo na stromy, ploty, čokolvek čo prišlo do cesty. Fotila som sa na ihriskách v medzičase naháňania Lukyho a jeho kŕmenia. No a potom nastúpil do škôlky a ja som mala viac času posunúť svoje stylingy trošičku vyššie, keď som mala na ich prípravu viac ako 10 minút a to isté aj na ich nafotenie.

No a v tomto období sa mi stala ďalšia prelomová vec: všimol si ma geniálny Tomáš Figura. Fotograf, o akom sa mi ani nesnívalo, človek, ktorý zdieľa rovnakú vášeň pre fashion ako ja, mladý chalan plný energie a chuti dotiahnuť to vo fashion svete ďaleko. Fotograf, ktorý fotí profesionálne, kreatívne a vášnivo. Fotograf, ktorého som mala zafixovaného ako dvorného fotografa Ivanky Štanclovej a ktorej fotky som aj vďaka nemu považovala za jedny z top na slovenskej blogerskej scéne. No a takýto fotograf napísal mne, dievčaťu, ehm mame z ulice, že  obdivuje môj štýl, cit pre farby a detail a že by bolo pre neho cťou ma nafotiť. Skoro som odpadla a môj muž vám dosvedčí, že som lietala minimálne polmetra nad zemou celý deň, kým som spracovala túto veľkú udalosť. Toto je screenshot nášho prvého kontaktu – Tomášovho komentu pod touto mojou fotkou.

A lietam odvtedy vždy keď idem s Tomášom niečo pekné nafotiť. Hneď na úvod sme si strihli rovno tieto 2 stylingy a obaja sme vedeli od prvej minúty, že táto spolupráca bude super fungovať 🙂

Tomáš doplnil chýbajúce a to najpodstatnejšie miesto v  mojej mozaike fashion blogerky. Momentom ako sme spolu začali fotiť som začala pracovať na svojom blogu, ďalšej veci, ktorej som sa bála a nevedela si predstaviť že niekedy zvládnem vytvoriť si vlastný web a prispievať naň pravidelne outfitovými blogmi. No zvládla som, aj vďaka technickej aj psychickej podpore môjho muža. A od tohto bodu je to už len užívaním si zhmotnenia môjho sna. Fotíme s Tomášom 2 krát týždenne, aby som vám 2 krát týždenne bola schopná prinášať nové blogy a inšpirácie. Je to časovo mimoriadne náročné, no tu mi opäť pomohol môj manžel, a  doprial mi ešte pár mesiacov užívania si plnenia svojho sna, kým nastúpim po materskej dovolenke späť do práce. A tak si plním svoj sen, robím to čo milujem, s ľuďmi s ktorými rada trávim svoj čas.

Za necelých 5 mesiacov blogovania sa našlo už takmer 1000 ľudí, ktorým sa páči to čo robím a vyjadrujete mi svoju podporou. Nesmierne si vážim a cením každý jeden follow, každý jeden like aj koment. Je to pre mňa motivácia ďalej na sebe pracovať a prinášať vám stále inšpiratívnejší kontent. Stretla som sa aj s neuveriteľnou podporou blogerskej komunity, ktorú som v tomto online insta svete strelta: modnytucet, eva.lajt, jankahairstylist, kiarablogsite, martinaelegant40, anita_beresova, lucinaslife, mpaleska, lucididit, unique_by_gigi, lechiquediplomatique… baby, ktoré mi vyjadrujete podporu, páčia sa vám moje posty, ste mojou motiváciou, inšpiráciou a takou virtuálnou kamarátskou bázou 🙂 Samozrejme je vás oveľa viac a som vďačná za každý jeden like, follow, aj koment, ale tieto baby sú proste najvernejšie followerky. Ďakujem, že vás mám 🙂

Za necelých 5 mesiacov sa mi podarilo spolupracovať s 3 profesionálnymi šikovnými fotografmi, aj keď Tomáš Figura @tom_loft je proste srdcovka a moja jednička, veľmi pekne ďakujem za spoluprácu aj Mish Neumann a ro3o_photography.

Vaše profesionálne a kreatívne fotky môžu za to, že ma pred pár týždňami oslovila @MiriamKalisová, moderátorka Reflexu na TV Markíza, s ktorou sme sa nevideli 13 rokov a naše cesty sa teraz opäť spojili. Začala som Mirke pripravovať profesionálne stylingy do vysielania Reflexu a verím že táto spolupráca bude úspešne pokračovať aj naďalej.

Ďakujem za všetkých super ľudí ktorých mi napĺňanie môjho fashion sna privialo do cesty a ja verím, že toto je len začiatok niečoho veľkého. Verím, že keď sa veci robia s vášňou a od srdca, tak prinesú aj výsledok. Verím že snívať sa oplatí, a že plniť si sny, je ten najkrajší pocit na svete.

Ak ste to zvládli prečítať až sem, tak klobúk dolu 🙂 Trošku som sa rozpísala, ale mala som na to hneď 2 dôvody:

1, CHEM SA POĎAKOVAŤ:

• všetkým vďaka ktorým som si svoj sen o blogovaní splnila a stále plním: Janatini, chalanko na bycikli, Tom_loft.
• všetkým ktorý ma podporujú a pomáhajú mi- najmä mojej rodine.
• všetkým ktorí ma čítajú, likujú, sledujú a komentujú. Ste mojou najsilnejšou motiváciou, robím to pre vás, tak ma vaša spätná väzba neuveriteľne teší a napĺňa.
• značkám a ľuďom, ktorí mi zverili do rúk pomoc pri propagovaní ich produktov a služieb napriek tomu že počet mojich followerov nedosahuje zatiaľ úroveň top blogeriek: You Hairstyling, Elisha Fox, Fusakle, Zoot, Svecicky, Sobonovado

2, Chcem POSMELIŤ VŠETKÝCH, KTORÍ PO NIEČOM TÚŽIA a ukázať vám na mojom príklade že snívať sa oplatí:

• Nezakazujte si snívať, len zo strachu, že si sny nebudete môcť a vedieť naplniť.
• Žiadna prekážka nie je tak veľká, aby sa nedala odstrániť, alebo obísť.
• Ak po niečom naozaj túžite, choďte do toho postupne, malými krokmi.
• Keď robíte veci zo srdca a poctivo, skôr či neskôr sa vám kompletne splní to, po čom túžite.

Do 2018tky si budem priať len jediné. Aby sa moja vášen pre módu zhmotnila v nejakú reálnu pracovnú ponuku, v ktorej budem môcť uplatniť to čo robím rada a srdcom. Neviete o nejakej takejto ponuke? 🙂

Majte krásny a úspešný rok 2018. Nech vás napĺňa to, pri čom trávite väčšinu svojho drahocenného času. A ak vás to náhodou nenapĺňa, prejem vám aby ste mali odvahu zmeniť to a začať pracovať na plnení svojich snov, aby ste väčšinu svojho času mohli tráviť pri tom, čo vás bude napĺňať. Máme len 1 život, škoda ho premárniť.

Zuzana